Zákon ako zdrap papiera, alebo ako fungujú štátne inštitúcie – časť prvá Príbeh na pokračovanie

Začnem vyjadrením najprekladanejšieho  slovenského spisovateľa  Jozefa Banáša, ktorý za výrazne neslobodné  považuje tri povolania: politik, kňaz a novinár.

Ak sa študenti nechcú zaradiť do skupiny neslobodných a chcú skutočnú zmenu spoločnosti, mali by žiadať médiá  o  naplnenie  ideálov novembra 89, za ktoré bojovali desaťtisíce na námestiach  –   zrušenie cenzúry, pluralitu názorov a predovšetkým písanie  pravdy.  Ich  objektivita je spochybniteľná. Jednostranné komentáre,  selektovanie informácií,  podsúvanie  manipulatívnych názorov a úbohosť  spravodajstva  verejnoprávnych medií  je znepokojujúca a  vytvára  v spoločnosti veľké napätie.   Stratégia selektovaných  informácií, ovplyvňujúcich myslenie a formovanie názorov  občanov,  ako aj  vytváranie nepriateľa  je porovnateľná s  najhlbším obdobím  totalitnej  ideológie.    Masívne, až hysterické výkriky  zakomplexovaných neúspešných politikov o vine kohokoľvek, výdatne podporované médiami,  vytvárajú  priestor na  nehanebné ohlupovanie a  ovplyvňovanie  verejnej mienky. Politici a médiá  v priebehu jediného dňa vyrobili z úspešnej krajiny „čiernu dieru“. Väčšinu občanov takáto nálepka  vlastnej krajiny uráža. Slovensko je úspech,  aj keď jeho neprajníci si želajú  opak.

Je sotva pochopiteľné, že hlavným  cieľom   iniciatívy za „Slušné Slovensko“   je iba  odstavenie  pár úspešných politikov, prezidenta policajného zboru a bezdôvodná požiadavka na predčasné voľby.  Áno,  odchodom  niektorých sa naskytla krajine  šanca.  Šanca urobiť výrazný  prvý krok.  Slobodná a  úprimná iniciatíva by mohla žiadať viac. Nevyhnutný druhý krok na   skutočnú zmenu.   Zmenu, ktorá by  nemala   tolerovať ani  fakt, že podiel viny na  stave spoločnosti  majú aj  médiá.  V ich  ponuke, rovnako ako v ponuke  iniciatívy chýba rovnaký pohľad a prístup  k prešľapom  dvoch najvyšších ústavných činiteľov,  predsedovi vlády a prezidentovi,  ako aj  k  iným  „neokrôchancom“ v politike.  Médiami  zatvorené oči pred prešľapmi  niektorých  sú  podhubím  pre polarizáciu spoločnosti.

V iniciatíve nemôžu byť až takí naivní  a veriť, že ak minister odvolá policajného  prezidenta, okamžite nastane raj na zemi.  Dávať   ministrovi vnútra ultimatívne  nôž na krk s vyhrážkami ďalších protestov je nezodpovedné a priam  detinské. Tento spôsob patrí do škôlky. Je tu nová vláda, ktorá má  dôveru. Jedna  požiadavka splnená.  To, že prezident policajného zboru odíde, je zrejmé. Žiadnu úlohu nezohrá, či to bude hneď, zajtra alebo o týždeň. Ten, kto nastúpi po ňom, bude rovnako ako vyšetrovanie vraždy a  súvisiacich  káuz  pod drobnohľadom.

Polícia a prokuratúra roky fungujú  ako servis  pre gaunerov. Je jedno, či bol ministrom Palko, Lipšic alebo Kaliňák a prokurátorom Trnka alebo Čižnár.

Či už iniciatíva rozumie, alebo nerozumie problémom, mala by o nich  diskutovať, prípadne  navrhovať riešenia a spôsoby, ktoré  by spoločnosť posunuli  aspoň  o krok k  pozitívnemu výsledku. Iba nadhľad, pokoj a diskusia môžu byť cestou k naplneniu cieľa.

Úprimnosť iniciatívy a jej konanie  môže byť uveriteľné, len ak je s l o b o d n á (rozhoduje sama).

Slobodná,  sama za seba rozhodujúca iniciatíva by nemala mať problém z jednostranne zameraných protestov vytvoriť cestu  celospoločenskej zmeny. To by však  na protestoch  05.04. 2018  musela mať v rukách aj iné transparenty. Ale zatiaľ boli protesty a transparenty jednostranné. Je tu aj druhá strana, s dostatočným množstvom masla na hlave a tá  zostáva pre iniciatívu  nedotknuteľná.  Nekritické  velebenie na hranici kultu osobnosti je toho žiarivým príkladom.   Ak protesty nebudú  o nastolení a riešení  otázok  posunutia spoločnosti k lepšiemu,  tak  boli iba o jedinom, ako zneužiť vraždu na  zosadenie   legitímnej  vlády,  nastolenie úradníckej, alebo predčasných volieb.

V uplynulých štyroch  týždňoch  ovládala  Slovensko  atmosféra  besnenia, strachu a nenávisti, čo  sa podpísalo na vytváraní   toho  najžalostnejšieho  obrazu o vlastnej krajine.