Zákon ako zdrap papiera, alebo ako fungujú štátne inštitúcie – časť prvá Príbeh na pokračovanie

Aj keď sa chvíľku zdalo, že Sulík  je jediným reálne uvažujúcim a triezvym hlasom vo vláde, po jeho  vyhláseniach typu:

SAS s návrhom plošného testovania  nesúhlasí,  SAS síce s niektorými návrhmi nesúhlasí, ale bude hlasovať za , SAS vládu nepoloží, na Igorove invektívy nebudem reagovať, atď.,  si musel  každý súdny volič o ňom   riadne  opraviť mienku.

Matovičovo obvinenie Sulíka so zodpovednosti za smrť  4300 obetí ( to už  ide masovú vraždu) by nikoho, kto má čo len promile sebaúcty  nenechalo ľahostajným a v tom okamihu by zložil funkciu. Ale  Sulík nie. Prečo?   Akú atómovú zbraň pripravuje vytasiť  proti nemu Matovič?  Je to  zbraň,  akú použil na Procházku?  Alebo je v tom príliš silný magnet vidiny budúcich miliárd, že  sebavedomý Sulík je ochotný konvertovať hoci aj  do polohy „budhistickej trpezlivosti“  a znášať s pokorou pred očami 5,5 milióna občanov  verejné obviňovanie, dehonestovanie a  ponižovanie, aké nemá v civilizovanom svete obdoby.

Sulíkova   mediálna prezentácia opozičných postojov, hoci na  vláde hlasoval za,  účasť na proteste proti vlastnej  vláde a  jeho vytrvalé  odmietanie celoplošného očkovania  (nakoniec súhlasil) je znakom deficitu  vnútornej  integrity s konzistenciou názorov  „huspeniny v trópoch“ .