Zákon ako zdrap papiera, alebo ako fungujú štátne inštitúcie – časť prvá Príbeh na pokračovanie

Udelením amnestie prezidenta Michala Kováča  gaunerovi Mariánovi Kočnerovi za zrodila na slovenskej scéne hviezda. Primárnym cieľom  „najlepšieho“ a  „slušného“  prezidenta bolo   udeliť  amnestiu  aj  inému   gaunerovi  –  svojmu  synovi, Michalovi Kováčovi ml. –  osobe spriatelenej  s Kočnerom, s  vizitkou  medzinárodného    zatykača, väznenej   v SRN.  Amnestiou  v mene syna  stvoril prezident SR z gaunera  chránený druh.

S odstupom času v r. 1998  prišla na scénu  „Záchrana Markízy“. Vojna dvoch, zrejme iba naoko  nezmieriteľných hrdinov Pavla Ruska,  ako záchrancu TV  Markíza  a slovenského  Napoleona, túžiaceho po všetkom, čo sa dá urvať.   Niekoľko  tisícový dav  zmanipulovaných, za  aktívnej podpory  moci chtivých politikov  odmeňoval  záchranu milovanej TV heslami a  potleskom. Zmyslom tohto divadla  nebola  záchrana Markízy a ani potlesk   riaditeľovi Ruskovi,  ktorý týždeň čo týždeň prskal na verejnosť z obrazovky,  ale dláždenie cesty ku korytám  pre tých, ktorí neboli  schopní  riadnou cestou  vyhrať voľby.

Markíza bola zachránená a  gauneri boli odmenení. Mocichtiví začali vládnuť, z  Kočnera sa stala celebrita. Za umenie byť  v pravý čas na správnom získal imunitu  – na čokoľvek. Synovi  prezidenta  s kvalifikáciou  medzinárodného   zatykača  ponúklo MZV SR  post v diplomatických službách.  Účel dokonale  posvätil prostriedky.

Dvaja nezmieriteľní slovenskí hrdinovia  Rusko a Kočner  dlhodobo otravovali  slovenskú verejnosť  pravidelným predvádzaním  v bulvári.  S odstupom času, keď už hviezda jedného z nich prestala žiariť vyšli  na povrch zmenky v miliónoch Eur. V 1998 nezmieriteľní nepriatelia o pár rokov  neskôr   zmenkami previazaní priatelia.

A  k tomu  vražda novinára.  Trúfalosť  a istota  celebrity Kočner,  podporovanej  politikmi, políciou a prokuratúrou  s neúmerne veľkým priestorom v médiách  zrazu  dostala  k.o. Vražda sa  nemusela stať, ak by slovenská celebrita nepožívala ich nadmernú  ochranu a úctu.   Dokonca až takú, že   bývalý predseda NR SR využíval  konzultačné poradenstvo  celebrity  nielen pre  obsadenie   postu generálneho prokurátora ale aj výmenu vlastnej premiérky.

Polícia SR neurobila pre svojho občana  nič a čo urobil v záujme ochrany svojho novinára  zamestnávateľ a šéfredaktor? Napriek rizikovej práci ponechal  mladého človeka na  pospas Kočnerovým vyhrážkam a neposkytol  mu žiadnu  pozíciu  kontroly.   Situáciu zneužil  na morbídnu  dennú  seba prezentáciu s  vlastnou podobizňou, umiestnenou  na titulke portálu  vedľa  tvárí dvoch mladých zavraždených. Obťažoval čitateľov rovnako, ako kedysi  Rusko divákov Markízy,  alebo  Alena Zsuzsová  na  Facebooku.