Udelením amnestie prezidenta Michala Kováča gaunerovi Mariánovi Kočnerovi za zrodila na slovenskej scéne hviezda. Primárnym cieľom „najlepšieho“ a „slušného“ prezidenta bolo udeliť amnestiu aj inému gaunerovi – svojmu synovi, Michalovi Kováčovi ml. – osobe spriatelenej s Kočnerom, s vizitkou medzinárodného zatykača, väznenej v SRN. Amnestiou v mene syna stvoril prezident SR z gaunera chránený druh.
S odstupom času v r. 1998 prišla na scénu „Záchrana Markízy“. Vojna dvoch, zrejme iba naoko nezmieriteľných hrdinov Pavla Ruska, ako záchrancu TV Markíza a slovenského Napoleona, túžiaceho po všetkom, čo sa dá urvať. Niekoľko tisícový dav zmanipulovaných, za aktívnej podpory moci chtivých politikov odmeňoval záchranu milovanej TV heslami a potleskom. Zmyslom tohto divadla nebola záchrana Markízy a ani potlesk riaditeľovi Ruskovi, ktorý týždeň čo týždeň prskal na verejnosť z obrazovky, ale dláždenie cesty ku korytám pre tých, ktorí neboli schopní riadnou cestou vyhrať voľby.
Markíza bola zachránená a gauneri boli odmenení. Mocichtiví začali vládnuť, z Kočnera sa stala celebrita. Za umenie byť v pravý čas na správnom získal imunitu – na čokoľvek. Synovi prezidenta s kvalifikáciou medzinárodného zatykača ponúklo MZV SR post v diplomatických službách. Účel dokonale posvätil prostriedky.
Dvaja nezmieriteľní slovenskí hrdinovia Rusko a Kočner dlhodobo otravovali slovenskú verejnosť pravidelným predvádzaním v bulvári. S odstupom času, keď už hviezda jedného z nich prestala žiariť vyšli na povrch zmenky v miliónoch Eur. V 1998 nezmieriteľní nepriatelia o pár rokov neskôr zmenkami previazaní priatelia.
A k tomu vražda novinára. Trúfalosť a istota celebrity Kočner, podporovanej politikmi, políciou a prokuratúrou s neúmerne veľkým priestorom v médiách zrazu dostala k.o. Vražda sa nemusela stať, ak by slovenská celebrita nepožívala ich nadmernú ochranu a úctu. Dokonca až takú, že bývalý predseda NR SR využíval konzultačné poradenstvo celebrity nielen pre obsadenie postu generálneho prokurátora ale aj výmenu vlastnej premiérky.
Polícia SR neurobila pre svojho občana nič a čo urobil v záujme ochrany svojho novinára zamestnávateľ a šéfredaktor? Napriek rizikovej práci ponechal mladého človeka na pospas Kočnerovým vyhrážkam a neposkytol mu žiadnu pozíciu kontroly. Situáciu zneužil na morbídnu dennú seba prezentáciu s vlastnou podobizňou, umiestnenou na titulke portálu vedľa tvárí dvoch mladých zavraždených. Obťažoval čitateľov rovnako, ako kedysi Rusko divákov Markízy, alebo Alena Zsuzsová na Facebooku.