Miesto argentínskej telenovely v televízii, začala na ulici slovenská, politická. Počet dielov neznámy. Po vzore „Zachráňme Markízu“ v roku 1988, kedy tisícové davy médiami a politikmi zmanipulovaných štatistov uverilo, že im ju chce Mečiar ukradnúť, aj dnes sa neúspešní politici snažia tým najmorbídnejším spôsobom burcovať masy za svoje záujmy a ciele. Aká veľká je ich túžba po moci, keď pre nich nie je posvätná ani smrť. Tí súčasní a najmorálnejší, stojaci na barikádach a burcujúci masy do ulíc, pripomínajú skôr časy víťazného februára 1948. Tak ako nebolo treba zachraňovať Markízu (bili sa o ňu dvaja gauneri), tak záchranu nepotrebuje ani Slovensko. Slovensko je slušné, aspoň väčšina z jeho 5,5 mil. obytateľov . Neslušní sú politici. Slovensko nemôže byť korisťou pre supov. Slovensko potrebuje očistu. Organizátori protestov „Zachráňme Markízu“ dnes plačú niekde na periférii politiky, bez vplyvu a uznania. Čo zostane po týchto zakomplexovaných politikoch okrem zbesilého kriku, obviňovania zo zla iných, vyvolávania nepokojov a burcovania m požiadaviek nových volieb?
Vďaka Mečiarovi máme vlasť, vďaka Dzurindovi sme súčasťou Európy a vďaka Ficovi žijeme v pokojnej, bezpečnej a úspešnej krajine. Posledné dva týždne šírili rôznymi výmyslami, podporovanými médiami tú najnegatívnejšiu reklamu Slovenska.
V roku 1968 si bezradný Vasiľ Biľak pozval na pomoc oslobodzovaciu armádu. Vďaka Bohu, bezradný a zúrivý Sulík takúto možnosť nemá. Pozval iba súputníkov z Európskeho parlamentu a kydal.
Záchranu Markízy zastrešoval vtedy mediálny magnát (dnes s náramkom na nohe) a záchranu „Slušného Slovenska“ zastrešuje iniciatíva študentov, ktorej neprekáža, že:
„Slušné Slovensko“ nemôžu reprezentovať ani politici ako:
Ako je možné, že iniciatíva za „Slušné Slovensko“ preferuje týchto politikov ako víziu slušnosti, morálky a charakteru a zvoláva masy, počtom ktorých podporuje naplnenie ich túžby po moci. Ak sú Fico a Kaliňák po uši v bahne a odstúpili, rovnakom bahne sú aj oni a mali by odstúpiť. Len ťažko uveriť iniciatíve „Slušné Slovensko“, ktorá salámovou metódou predstiera požiadavky skompromitovaných politikov, že jej ide o očistu Slovenska. V „slušnom Nemecku“ prezident Christan Wulff odstúpil za aféry z čias pred výkonom svojej funkcie. Neboli nimi daňové podvody, pochybné nehnuteľnosti a ani prelietané milióny. Tieto prehrešky slovenskej hlavy štátu sú pre iniciatívu a médiá cnosťou a hlava štátu morálnou autoritou. V parlamentnej demokracii nedáva Ústava SR ulici a ani médiám právo odvolávať a menovať ministrov, či predsedov vlády a už vôbec nie kedykoľvek, ak sa niektorým z „našich ľudí“ zachce stať ministrom, alebo predsedom vlády. Pokiaľ iniciatíva „Slušné Slovensko“ bude žiadať plnenie túžob a želaní týchto politikov, tak nik z nezanedbateľnej vyše 4 miliónovej väčšiny – zbytok slušných Slovákov neuverí, že jej snaha nie je nikým riadená a je úprimná.
Vyvolávanie emócií, strachu, lynčovanie nevinných, podnecovanie nepokojov, vyzývanie k nerešpektovaniu Ústavy a zákonov SR , oslava smrti ako míľnika na výťah k moci, vyhrážanie smrťou politikovi, obviňovanie bez súdov – ak toto zastrešuje iniciatíva „Slušné Slovensko“, tak vízia SLOVENSKO je odsúdené na zánik.