Brutálna vražda dvoch mladých ľudí je tragédiou celej krajiny. Machiavelistický cynizmus zneužívania smrti SAS-kou a OĽANO-om na naplnenie politických ambícií prináša mráz, na ktorý sme boli roky zvyknutí z Kremľa. Piatková premiéra pred úradom vlády á la Porošenkov ukrajinský Majdan ukázala, v čom sú expertami tím lídri typu Blahovej, Nicholsonovej, Sulíka, Galka, Rajtára, a tieňoví ministri Matoviča, Remišovej, Grendela a Budaja. Táto prezentácia budúcej „elity národa“ Slovenskej republiky vzbudzuje hrôzu. Kolotoč pekla, sľubovaný predsedom SAS v pokojnej krajine začal. Napĺňanie cynického hesla „účel svätí prostriedky“, bez akejkoľvek úcty a empatie k zavraždeným je na dennom programe. Kto ešte uverí falošným slzám a dojatému hlasu človeka, ktorý ako minister nechal novinársku komunitu odpočúvať? Kde je novinárska obec, že sa voči nemu aspoň v tejto záležitosti neohradí? Veď tu nejde o to či sa zajtra Sulíkovi konečne splní sen stať sa premiérom, Blahovej „ministerkou kričania“, Galkovi “ ministrom odpočúvania“ a Matovičovi „ministrom lynčovania“. V lynčovaní má kresťan Matovič dostatočnú prax. Copyright prevzal od Gottwalda, a heslom, „kto nejde s nami, ide proti nám“ predviedol ukážky dokonalej politickej a názorovej plurality na osobe svojho priateľa R. Procházku. Vydieraním, „ak neurobíš čo chcem ja“ … a všetci vieme, čo nasledovalo a ako to skončilo. Verejná poprava, politická, kariérna a ľudská likvidácia syna, manžela a otca rodiny. Rovnako ako v 50-ych rokoch, ale bez súdu. Tribún novembra Budaj mlčal. Tento hanebný krok šliapania po jednej z požiadaviek, za ktoré on v 89 mrzol na námestí, svojmu živiteľovi mlčaním schválil. Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj. Včera ohýňal chrbát pred ŠTB, dnes pred živiteľom Matovičom.
„Skutok sa nestal“, fráza, ktorú pozná celé Slovensko a ktorá privádza SAS do nepríčetnosti. Žiaľ, iba v prípade, ak ide o iných. Táto fráza v súvise s odpočúvaním novinárov je pre Galka už mantrou. On je čistý – skutok sa nestal. Rovnako čistý je aj ľutujúci chudák Bašternák. Odstúpenie ministra Maďariča hodnotí Galko ako akt morálky a politickej kultúry (v strane a v parlamente zostal – tiež potrebuje živiteľa). Galko pojem “ morálka a politická kultúra“ v minulosti nepoznal. Musela mu to predviesť premiérka. Politickú kultúru a morálku nepredviedol ani predseda parlamentu Sulík za preukázané stretnutia s človekom vedených v mafiánskych zoznamoch. Chodil k nemu rozoberať odborné schopnosti vlastnej premiérky, jej výmenu, ale aj menovanie generálneho prokurátora. Ani ďalší z poslancov SAS, ktorý naviedol svojho asistenta na kontrolu účtov cudzích osôb, podliehajúcich bankovému tajomstvu nepreukázal svoje morálne kvality a nevzdal sa mandátu. Požiadavka morálky a politickej kultúry je aktuálna a veľmi silná iba v prípade iných. Paradoxne spolu so sľubovaným peklom a nekremeľským mrazom, prišla na svetlo aj nová informácia, že talianska mafia dostala počas vlády SAS na svoju činnosť vyplatených 10 mil. €. Otázka ministra vnútra na poslankyňu, ako to chce vysvetliť, zostala bez odpovede, ale jej predstavila sa jej vlastným štýlom v podobe niekoľko minútového zbesilého štekania a to úplne od veci. Tým predviedla verejne kvalifikáciu na výkon ústavnej funkcie.
Dvaja mladí mŕtvi poslúžili supom. Nie tým v prírode, ktorý mŕtvolami zachraňujú prežitie a reprodukčný proces, ale supom v politike, ktorými sa dvomi mŕtvymi neštítili týždeň živiť ambície na ovládnutie krajiny. Hnutiu Sme rodina slúži ku cti, že sa nepridalo k tomuto brutálne nechutnému divadlu boja o moc, ale civilizovanou formou prejavilo úctu k vyhasnutým životom.
Aj napriek tým najhorším osobným skúsenostiam s políciou a prokuratúrou (popísané v blogoch „Zákon ako zdrap papiera“), verím, že mnou zatracované inštitúcie urobia všetko pre objasnenie vraždy dvoch mladých ľudí a že peklo, ktoré sľúbil rozpútať generálny prokurátor sa bude týkať aj iných občanov a pomôže im domôcť sa práva na spravodlivosť.